Potraviny, telesná aktivita a rakovina – prehľad existujúcich štúdií
V novembri 2007 bola publikovaná významná správa, ktorá sprehľadňovala existujúce štúdie o relatívnom riziku vzniku rôznych typov rakoviny na základe rôzneho životného štýlu. Táto správa, ktorú publikovala Svetová nadácia pre výskum rakoviny (WCRF) spoločne s Americkým ústavom pre výskum rakoviny (AICR), je spojením kvalitného výskumu a medzinárodnej vedeckej expertízy a poukazuje na vzťah medzi potravou, zložením tela, telesnou aktivitou a rôznymi typmi rakoviny.
Niektorým typom rakoviny sa môže dať predísť Hoci poškodenie DNA (genetického materiálu) podporuje rakovinu, priamo dedičných typov rakoviny je len 5 – 10 %, pričom ten, kto je nositeľom génu podporujúceho rakovinu nemusí nevyhnutne rakovinu dostať (je však vystavený väčšiemu riziku ako bežná populácia). Pôsobenie environmentálnych faktorov, ktoré podporujú poškodenie génu, je oveľa dôležitejším determinantom skutočnosti, či sa rakovina vyvinie alebo nie. Nie všetkým environmentálnym karcinogénom (látkam, ktoré zapríčiňujú rakovinu) sa dá zabrániť, ako napríklad cigaretovému dymu, radiačnému ožiareniu alebo infekcii, existuje však množstvo aspektov každodenného života, ktoré môžeme zmeniť a zabrániť tak poškodeniu našej DNA, teda napríklad zdravá strava a zdravý spôsob života.
Východiskové informácie správy
Od uverejnenia prvej správy WCRF pred desiatimi rokmi výskum prevencie rakoviny výrazne pokročil dopredu a vyvinuli sa nové, kvalitnejšie elektronické postupy analýzy a posudzovania dôkazov. Zreteľne sa ukázala potreba aktualizovať správu. V období piatich rokov špičkoví svetoví vedci, ktorých bolo vyše 20, skúmali celý rad špeciálne preverených systematických prehľadov svetovej vedeckej literatúry, aby preskúmali, ako vplývajú modifikovateľné faktory životného štýlu na riziko vzniku rakoviny (WCRF/AICR 2007). Na základe kvalitných a zreteľných dôkazov sa vykonali odhady, či sú ochranné súvislosti medzi potravou, živinami, zložením organizmu a telesnou aktivitou presvedčivé, príčinné alebo obmedzené. Tam, kde sa opakuje a kumuluje závažnosť, sila, kvalita, opakovateľnosť a hodnovernosť epidemiologických dôkazov, experimentálnych a iných biologických zistení bez systematickej chyby, ide pravdepodobne o príčinný vzťah. Tento článok sa zameriava na relevantné dôkazy a možné závery ohľadom príčinných vzťahov.
Telesná aktivita
Ľudia sú predurčení k pravidelnej telesnej aktivite, avšak v posledných rokoch, najmä vo vyspelých štátoch, hladina telesnej aktivity neustále klesá. V zamestnaní ľudia sedávajú viac ako predtým, väčšina ciest sa uskutočnuje v motorvých vozidlách, domáce práce robia väčšinou stroje a aktívne zotavovanie nahradila televízia a počítačové hry. Tento nedostatok aktivity je pravdepodobne významným faktorom nadváhy a obezity, ktoré zvyšujú riziko vzniku niektorých druhov rakoviny. Správa podporuje všeobecný názor, že ľudia sa vyvinuli a prispôsobili tak, aby boli počas života aktívni, pričom sedavý spôsob života môže byť nezdravý.
Záver
Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že telesná aktivita pôsobí ochranne proti rakovine hrubého čreva a pravdepodobne aj proti rakovine maternice a prsníka u žien po menopauze. Je dokázané, že ochranne pôsobia všetky druhy telesnej aktivity a o pôsobení jej konkrétnych druhov je málo údajov.
Nadváha
V súsivlosti s nedávnymi zisteniami sa objavili ďalšie obavy zdravotníkov; nadváha a obezita prepukli do pandémie. Mechanizmy, ktorými tučnota zvyšuje riziko vzniku rakoviny, nie sú dobre preskúmané. Existujú však dôkazy:
obezita, najmä tučnota v oblasti pása, zapríčiňuje zvýšenú hladinu hormónov a rastových fatorov, ktoré podporujú rast rakovinových buniek. Napríklad vysoká produkcia inzulínu zvyšuje riziku rakoviny hrubého čreva a maternice a pravdepodobne aj rakoviny pankreasu a obličiek, zatiaľ čo nadbytok leptínu v krvi súvisí s kolorektálnou rakovinou a rakovinou prostaty;
obezitu charakterizuje slabý stupeň chronického zápalu. Zápal je fyziologická odozva na infekciu alebo traumu, čo je akútna fáza, ktorá môže byť užitočná. Avšak dôsledkom chronického zápalu môže byť poškodenie DNA a podpora vzniku rakoviny.
Záver
Príčinný vzťah medzi zvýšenou tučnotou organizmu a rakovinou je dnes zreteľnejší ako r. 1990. Osobitne presvedčivý dôkaz je príčinný vzťah medzi zvýšenou tučnotou a rakovinou hrtana, pankreasu, hrubého čreva, maternice, obličiek a prsníka (ženy po menopauze) a pravdepodobne aj rakovinou žlčníka, pričom sa to môže a nemusí začať vznikom žlčových kameňov. Na druhej strane zvýšená tučnota pravdepodobne chráni premenopauzálne ženy pred rakovinou prsníka, no dosiaľ sa nepodarilo zistiť, o aký mechanizmu ide.
Dojčenie
Oddávna sa dojčeniu pripisuje priaznivý účinok na dojča, avšak nedávny výskum poukázal aj na priaznivý prínos v neskoršom životnom období a prínos pre matku. Nedávne štúdie ukázali, že dlhší čas dojčenia znamená lepšiu ochranu pred rakovinou prsníka. Predpokladá sa, že zmena hormónov súvisí so zníženým počtom menštruačných cyklov, čo sa považuje za zdravotne výhodné.
Záver
Existuje presvedčivý dôkaz o tom, že dojčenie chráni matku po celý život pred rakovinou prsníka (aj po menopauze).
Potravinová vláknina
Potravinová vláknina sa nachádza prevažne v obilninách, koreňoch, hľuzách, strukovinách, ovocí a zelenine. Hoci nejestvuje zreteľný vzťah medzi konkrétnymi druhmi škrobnatých potravín a rakovinou, existujú dôkazy o tom, že vláknina chráni človeka pred rakovinou čriev. Vláknina zvyšuje objem stolice a urýchľuje posun odpadu z čreva, zrejme aj urýchľuje posun karcinogénov zo systému, ale vláknina sa v čreve aj fermentuje baktériami, pričom vznikajú mastné kyseliny s krátkymi reťazcami, ktoré pomáhajú udržiavať bunky čriev zdravé.
Záver
Potraviny obsahujúce vlákninu majú pravdepodobne ochranný účinok pred rakovinou čriev.
Ovocie a zelenina
Ovocie a zelenina sú hlavnými potravinovými zdrojmi vitamínov, minerálnych látok a fytonutrientov. Správa zistila, že len ťažko je možné popísať súvislosť medzi konkrétnymi rastlinnými potravinami a rakovinou, pretože tieto potraviny obsahujú komplexnú zmes živín, pričom každá z nich môže mať určitý ochranný účinok. Štúdie, ktoré posudzovali niektoré ťažiskové živiny, napríklad karotén, lykopén (nachádzajúce sa v rajčiakoch), vitamín C, vitamíny B a selén boli viac-menej len informatívne. Tieto aktívne zložky chránia DNA proti oxidačnému poškodeniu a/alebo môžu brzdiť aktiváciu karcinogénov v organizme alebo inhibovať rast, prípadne ničiť rakovinové bunky.
Záver
Správa ukazuje, že celkové dôkazy o ochrannom účinku ovocia a zeleniny pred rakovinou sú menej presvedčivé, ako sa dosiaľ predpokladalo. Je možné, že neškrobnatá zelenina a ovocie chránia pred rakovinou ústnej dutiny, hrdla, hrtana, pľúc a žalúdka. Potraviny, ktoré pravdepodobne chránia pred určitými typmi rakoviny, sú:
nadrobno nasekaný cesnak pred rakovinou žalúdka (nasekanie nadrobno uvoľňuje enzým, ktorý podporuje tvorbu užitočných sírnych zlúčenín)
karotenoidy pred rakovinou ústnej dutiny, hrdla a pľúc
lykopén (v rajčiakoch, najmä spracovaných na pretlak, polievku alebo kečup) pred rakovinou prostaty
vitamín C pred rakovinou hrtana.
Alkohol
Alkohol sa oddávna konzumuje takmer v každej spoločnosti. Pivo, víno a liehoviny sú obľúbené nápoje a hoci sa už dávno dobre vie, že dlhotrvajúci vysoký príjem alkoholu spôsobuje cirhózu pečene, vedomosti o jeho iných škodlivých účinkoch sa objavili len nedávno. Etanol patrí ku karcinogénom a spôsobuje rakovinu bet ohľadu na to, z akého nápoja pochádza. Nezistila sa bezpečná hladina príjmu alkoholu (ani tam, kde nebolo zvýšené riziko rakoviny) a všeobecne sa zistilo, že čím je spotreba alkoholu vyššia, tým je väčšia možnosť vzniku rakoviny.
Záver
Dôkazy sú dnes silnejšie ako dosiaľ. Existujú presvedčivé dôkazy o príčinnom vzťahu medzi alkoholickými nápojmi a rakovinou ústnej dutiny, hrdlam hrtana, hrubého čreva (u mužov) a prsníka (u žien). Pravdepodobne príčinný vzťah existuje medzi rakovinou pečene a čriev u žien a príjmom alkoholických nápojov.
Mäso, hydina, ryby a vajcia
Všeobecne sa predpokladá, že ľudia sa vyvinuli ako všežravci a že zdravá strava zahrnuje rastlinné aj živočíšne potraviny – teda mäso, hydinu, ryby a vajcia. Tieto potraviny sú dorbými zdrojmi kvalitných bielkovín a mnohých dôležitých minkroživín. Pri konzumácii červeného mäsa (napr. hovädziny, baraniny alebo bravčoviny) však narastá hladina N-nitrózoamínov v organizme, čo môže byť do určitej miery spôsobené vysokým obsahom hémového železa. Dusitany, dusičnany a iné konzervačné látky sa dostávajú počas výroby do mnohých druhov mäsových výrobkov, napríklad šunky, slaniny, párkov klobás a iných druhov výrobkov. Dusitany a dusičnany sú pre človeka pravdepodobne karcinogénne, pretože sa menia v organizme na N-nitrózuozlúčeniny.
Záver
Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že trvalejšia konzumácia väčších množstiec červeného mäsa a mäsových výrobkov zvyšuje riziko vzniku rakoviny čriev.
Mlieko a mliečne výrobky
Mlieko a mliečne výrobky, napríklad syry, maslo a jogurt, sa konzumujú od čias, kedy boli domestikované prežúvavce. Markerom spotreby mliečnych výrobkov v Európe môže byť príjem vápnika zo stravy. O vápniku v strave sa predpokladá, že chráni proti rakovine, pretože priamo ovplyvňuje rast buniek a ich obnovu a môže viazať žlčové kyseliny a tuky v čreve, pričom chráni povrch čriev pred poškodením. Mlieko obsahuje aj bioaktívne zložky, ktoré môžu mať ochranný účinok. Na druhej strane, vysoká spotreba vápnika môže podporovaž zväčšenie prostaty.
Záver
Dôkazy o rakovine vo vzťahu k mliečnym výrobkom nie sú jednoznačné. Mlieko zrejme chráni pred rakovinou hrubého čreva a existujú aj určité dôkazy o tom, že chráni pred rakovinou žlčníka. Pravdepodobne existuje príčinný vzťah medzi stravou s vysokým obsahom vápnika a rizikom vzniku rakoviny prostaty.
Tuky, oleje, cukry a soľ
Tuky a oleje sú energeticky najbohatšie zložky stravy. Cukry sú sladké sacharidy. Tuky a cukry sú zložkami mnohých energetciky bohatých potravín a nápojov, ktoré môžu prispievať k nárastu hmotnosti a nadváhe, čo zvyšuje riziko vzniku rakoviny. Neexistujú vrak presvedčivé alebo iné dôkazy o tom, či konkrétne tuky, oleje alebo cukry zapríčiňujú určitý typ rakoviny. Soľ (chlorid sodný) je pre normálne fungovanie organizmu veľmi dôležitá a v minulosti to bola vysoko cenená komodita. Dnes sa soľ nachádza hojne, a to najmä v potravinách konzervovaných soľou, napríklad v slanom mäse, rybách, olivách, mnohých spracovaných potravinách, akýsi sú párky, hotové pokrmy, práškové polievky a najrozmanitejšie chrumky, orechy a iné pikantné chuťovky. Existuje dôkaz, že vysoký príjem soli poškodzuje žalúdočnú sliznicu, zvyšuje vznik N-nitrózozlúčenín v organizme a podporuje vznik karcinogénov v žalúdku.
Záver
Vysoký príjem soli a soľou konzervovaných potravín zrejme prispieva k rakovine žalúdka.
Významný príspevok
Neprenosné ochorenia, vrátane rakoviny, zaťažujú zdravie obyvateľstva na celom svete. Táto správa, ktorá sprehľadňuje existujúce dôkazy, poskytuje významný príspevok k našim znalostiam o rakovine, pretože pomáha určiť rozsah, v akom potraviny, výživa, telesná aktivita a zloženie organizmu modifikujú riziko vzniku rakoviny, a ozrejmuje, ktoré faktory sú najdôležitejšie. Všetky tieto informácie sa využijú, pričom vlády pripravia odporúčania svojmu obyvateľstvu na podporu zdravého životného štýlu. Rozumná voľba spôsobu výživy a životného štýlu v ranom štádiu života a v dospelosti pomáha znižovať riziko vzniku určitých stavov, napríklad obezity, ochorenia srdca, vysokého krvného tlaku, cukrovky a určitých typov rakoviny. Zdravá výživa sa dá dosiahnuť vyváženým príjmom potravín, pričom niektoré z nich sa konzumujú striedmo, a širokou rozmanitosťou potravín.
Literatúra
WCRF/AICR (1997). Food, Nutrition and the Prevention of Cancer – a Global Perspective (Potraviny, výživa a prevencia rakoviny – globálna perspektíva). Washington D.C.
WCRF/AICR (2007). Food, Nutrition, Physical Activity and the Prevention of Cancer – a Global Perspective (Potraviny, výživa a prevencia rakoviny – globálna perspektíva).
Washington D.C.
Dostupné na http://www.dietandcancerreport.org/
POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 05/2008